V súčasnosti prebieha mimoriadne dynamický rozvoj robotických technológií a umelej
inteligencie, ktorý výrazne ovplyvňuje fungovanie modernej spoločnosti, charakter
práce aj
spôsob riešenia problémov. Schopnosť porozumieť týmto technológiám a zmysluplne s
nimi
pracovať sa stáva nevyhnutnou súčasťou profesijného aj osobného života človeka. Digitálne
technológie prenikajú do všetkých oblastí spoločenského diania a ich prítomnosť je
čoraz
výraznejšia aj vo vzdelávacom prostredí, kde vytvárajú nové príležitosti na rozvoj
informatického myslenia, digitálnych kompetencií a schopnosti žiakov riešiť problémy
(OECD,
2019).
Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby si nastupujúce generácie systematicky osvojovali
nielen
technické zručnosti, ale predovšetkým základy informatického a algoritmického myslenia,
ktoré predstavujú východisko pre porozumenie princípom fungovania moderných digitálnych
technológií. Informatické myslenie je v odbornej literatúre chápané ako schopnosť
formulovať
problémy, navrhovať riešenia a analyzovať ich pomocou pojmov a postupov typických
pre
informatiku (Wing, 2006). Jeho rozvoj nemožno chápať ako jednorazový proces, ale ako
dlhodobú a systematickú edukačnú činnosť, ktorá musí rešpektovať vývinové osobitosti
detí
a mládeže.
Už v predprimárnom vzdelávaní sa deti stretávajú s prvkami robotiky prostredníctvom
interaktívnych edukačných hračiek. Na základných a stredných školách sú do vyučovacieho
procesu postupne začleňované robotické stavebnice a programovateľné roboty,
prostredníctvom ktorých si žiaci rozvíjajú schopnosť logicky uvažovať, plánovať postup
riešenia úloh a overovať správnosť svojich algoritmických riešení. V odbornom
a vysokoškolskom vzdelávaní sa následne pracuje s pokročilejšími technológiami vrátane
bezpilotných systémov a aplikácií umelej inteligencie, ktoré si vyžadujú vyššiu mieru
abstrakcie, analytického uvažovania a systematického informatického myslenia.
Robotika a umelá inteligencia sa tak postupne stávajú prirodzenou súčasťou vzdelávania
na
všetkých jeho stupňoch – od predprimárneho až po terciárne. Ich význam pritom presahuje
rámec formálneho vzdelávacieho systému a uplatňuje sa aj v oblasti neformálneho
a celoživotného vzdelávania. Tento vývoj poukazuje na potrebu cielenej podpory
informatického myslenia ako jednej z kľúčových kompetencií pre fungovanie jednotlivca
v digitálnej spoločnosti (UNESCO, 2018).
Implementácia robotiky a digitálnych technológií do vyučovania preto nepredstavuje
len
reakciu na technologický pokrok, ale strategický pedagogický nástroj na rozvoj informatického
myslenia, kritického uvažovania, kreativity a schopnosti spolupráce. Programovateľné
robotické hračky, stavebnice, virtuálne robotické prostredia a bezpilotné systémy
umožňujú
žiakom učiť sa prostredníctvom aktívnej činnosti, experimentovania a bezprostrednej
spätnej
väzby. Takto koncipované edukačné prostredia vytvárajú priaznivé podmienky pre hlbšie
porozumenie algoritmických princípov a vzťahov medzi algoritmom, programom a jeho
realizáciou v reálnom alebo simulovanom prostredí.
Učebné osnovy predmetu informatika na základných školách reflektujú potrebu rozvoja
informatického myslenia žiakov v kontexte digitálne orientovaného vzdelávania. Tento
cieľ je
napĺňaný prostredníctvom tvorby jednoduchých programov, riešenia úloh zameraných na
prácu
s informáciami a využívania edukačných robotov, ktoré umožňujú žiakom porozumieť
základným princípom fungovania digitálnych technológií (Pšenáková, 2021). Výučba
informatiky sa tak posúva od pasívneho osvojovania si poznatkov k aktívnemu riešeniu
problémov a tvorbe vlastných riešení.
Skúsenosti z pedagogickej praxe poukazujú na to, že programovateľné robotické hračky,
stavebnice a bezpilotné systémy predstavujú didakticky primeraný a motivujúci prostriedok
rozvoja algoritmického a informatického myslenia už v mladšom školskom veku. Takto
nadobudnuté vedomosti a zručnosti vytvárajú pevný základ pre prácu s náročnejšími
digitálnymi technológiami v ďalších etapách vzdelávania a podporujú plynulý prechod
k abstraktnejším formám uvažovania.
Cieľom predkladanej monografie je analyzovať možnosti a prínosy využitia robotiky,
robotických hračiek, stavebníc, virtuálnych robotických prostredí a bezpilotných systémov
v edukácii so zameraním na systematický rozvoj informatického myslenia žiakov. Monografia
sa sústreďuje na didaktické aspekty implementácie týchto technológií do vyučovacieho
procesu, identifikáciu ich edukačného potenciálu a prezentáciu teoretických východísk
a praktických príkladov využiteľných v oblasti výchovy a vzdelávania. .
